Stránky

pondelok, 21. novembra 2016

Čo so životom?

Ako tak pozerám na minulý článok, ktorý som tu publikovala o mojom prvom týždni na vysokej... no, povedzme, že sa odvtedy veľa zmenilo. 
Najpozitívnejšou zmenou je to, že asi po dvoch týždňoch školy som dostala intrák. Inak by som tu už jednoznačne nebola.

S intrákom či bez, nie som si aj tak istá, ako dlho to tam vydržím. Za ten mesiac a niečo mi tá škola akosi nič nedala (aspoň nie po intelektuálnej stránke). Akože tá škola nie je zlá, ale začínam mať čoraz silnejší pocit, že to nie je nič pre mňa. 
A na prednáškach je to asi takéto:
  • Výcvik prezenčných zručností - alebo prednáška o tom, ako robiť správne prezentácie, rozprávať na verejnosti a podobne. Celkom dôležité informácie a učiteľka nám dáva stále nejaké aktivity robiť, takže jedna z mála celkom fajn prednášok.
  • Marketing - ten by ma aj zaujímal, nebyť toho, že učiteľ na začiatku prednášky spustí, rozpráva hodinu príšerne monotónne, skončí polhodinu pred koncom, že či sa ho nechceme niečo opýtať a keď povieme, že nie, tak tam sedíme a pozeráme na seba, pretože on nás predsa nemôže pustiť pred uplynutím hodiny a pol! Presne ako na základke. Navyše mu prestanete venovať pozornosť najneskôr po desiatich minútach. Ak ste vôbec mali tú snahu aspoň tých 10 minút. Alebo stíhate počúvať celú Joanne a pri tom spomínať na to, ako ste v druhom ročníku na strednej kreslili portréty a uvedomíte si, že je najlepšia doba sa k tomu vrátiť. 
  • Psychológia médií - znie to zaujímavejšie, než to je. A učí nás to Umbridgeová. Vážne, vyzerá ako ona, hovorí ako ona, hýbe sa ako ona... všetko. Akurát je máličko milšia. Ale aj tak ju vážne nemám rada. 
  • Dejiny žurnalistiky - jedna z dvoch prednášok, ktorú máme spojenú s inými odbormi. Malo by nás byť asi dvesto, ale týždenne si aspoň päťdesiat ľudí povie, že ten čas môže využiť aj zmysluplnejšie. Ani sa nedivím. Sám vyučujúci pôsobí, že ho vôbec nezaujíma, čo hovorí. To musí byť strašné. Mňa napríklad vždy zaujíma, čo hovorím. Tu sme sa snažili dávať pozor tak prvú polhodinu prvej prednášky. Teraz sa tam chodíme tak najesť alebo si nájdeme iné príjemné činnosti vzadu auly.
  • Seminár multimediálnej tvorby - teoreticky presne to, čo som mala na strednej pod názvom Dejiny výtvarnej kultúry, len k tomu pridali aj fotografiu. Na strednej ma to bavilo len preto, že sme tam mali skvelého učiteľa, ktorého sa super počúvalo, lebo bol fakt vtipný. Tu je to proste nudné. 
  • Informatika - ešte na začiatku semestra nám učiteľ povedal, že mu je jedno, či tam chodíme, alebo nie. Takže tam moc často ani nechodíme. A keď tam ideme, tak pozeráme filmy alebo sa rozprávame. Vo Photoshope sme robili niečo raz, aj to nás po polhodine poslal preč. Vážne, on vyzerá sklamaný, že tam sme!
  • Propedeutika mediálnych štúdii - rada by som vám povedala, o čom je tento predmet, ale nemám šajnu. Vzdala som to po desiatich minútach prvej prednášky. Teda druhej, na prvú som zaspala. Inak toto je druhý predmet, ktorý máme s inými odbormi a tiež je nás tam čoraz menej...
  • Teória mediálnej komunikácie - toto pre zmenu veľmi pripomína Masmediálnu komunikáciu, ktorú som mala na strednej a tú som mala rada a šla mi. Takže toto je potencionálne asi najzaujímavejšia prednáška zo všetkých desiatich. 
  • Estetika v masmediálnej komunikácii - opäť netuším, o čom by ten predmet mal byť, ale učí ho chlapík,  ktorý vyzerá ako Seth Rogan a ešte je tak aj vtipný. Akurát, že má ten zvyk odbiehať od tém, takže sme už stihli prebrať týždne v Lídli či emailové adresy typu lasička69.
  • Anglický jazyk - opäť nemám rada učiteľku a považujem za iróniu, že zrovna angličtina patrí k mojim najmenej obľúbeným predmetom.

Nemôžem ale povedať, že by som sa vôbec nebavila. Prvýkrát v živote mám spoločenský život. Mám na intráku skvelé baby a ešte aj partiu spolužiakov, s ktorými trávim väčšinu času na pive v škole. Je to prvýkrát v živote, čo sa teším do školy práve kvôli ním. Problém ale je, že je nás päť. A z nás piatich sa spolužiak chystá v najbližších týždňoch odísť. A spolužiačka možno tiež. A potom nebudem mať skoro žiadnu motiváciu. 

Vždy som mala v hlave taký plán. Zmaturujem a pôjdem na nejakú výšku. Vravela som si, že na to, aby som už iba pracovala, mám predsa celý život. Nemyslím ale, že by mi nejako pomohla zmena výšky. Myslím, že mám problém s výškou ako takou a očividne som to veľmi nedomyslela s ňou. Keď si totiž pomyslím na nejaké práce a prezentácie o niečom, čo väčšina ľudí ani nevysloví, nieto ešte pochopí... vstávajú mi vlasy dupkom. To isté pri pomyslení učenia cez skúškové. Tri roky. Akože, akademický mi akosi stačil. Aj to som sa štyri dni učila. 

Problémom však je, že stále netuším, čo by som v živote chcela robiť. Chcela by som cestovať, ale to sa neráta. Vlastne sa viem predstaviť v prostredí marketingu či masmédii (ale nič s grafikou), čo je vlastne to, čo študujem. A k tomu sa dá dostať aj bez výšky. Ale neviem, zatiaľ ostávam. Povedala som si, že tak rok a potom sa uvidí. Ale bojím sa toho, aby som zbytočne nezabila ďalšie tri roky.
Ale keby skončím školu, musela by som hľadať prácu. A desím sa toho, že by som zas skončila v nejakom obchode. Ten Gate ako prázdninová brigáda stačil. Keby to mám robiť normálne skončím buď na psychiatrii alebo vo väzení, lebo by som niekoho zabila. 

7 komentárov:

  1. Ak máš angličtinárku, tú istú, čo aj priateľ, tak sa vôbec nečudujem :D Popravde o tej škole nemám moc dobrý obraz :D Práve nie o profákoch, ktorý majú všetko na háku a ani ich nezaujíma, čo prednášajú :D Ja by som ti vedela poradiť školu- VŠKK v Prahe (nezaručujem, že to bude to najlepšie), no ako blogerka a milovník kníh a písania si neviem predstaviť, nič lepšie. Profesori sú tam priadne ochotní, keď som bola na DOD, všetko, čo som sa pýtala na druhý deň pridali na stránku, urobili to viac prístupné Slovákom, keď videli, že bol záujem. Povedali mi, že ak nás bude dosť, zoženú aj viac našich spisovateľov na konzultácie či rovno na ich zamestnajú... Vyučujúci sú hlavne spisovatelia z Česka. A bolo vidieť, že keď si za tú školu platíš- vážne ti poskytnú osobný prístup (kedysi si dokonca žiaci volili s akým spisovateľom chceli najviac hodín, vyberali si profesorov). Mala som z nich dobrý pocit, hlavne, keď som videla, že iba nekecali, ale vážne sa mi snažili vyhovieť... Tu máš odkaz, ak by si mala záujem (http://www.vskk.cz/cz/) A posledné kolo prijímačok je ešte v septembri budúceho roka, takže času a času rozmýšľať...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nikdy som o tej škole nepočula, ale vyzerá naozaj dobre. Žiaľ, rozhodne nemám peniaze na to, aby som si štúdium platila momentálne. Ledva zvládam po finančnej stránke život na intráku :D

      Odstrániť
  2. Tak, čo ti poviem, Trnava, od nej sa veľmi očakávať nedá. :D Úprimne, ja osobne si ani neviem predstaviť, čo so svojím odborom po škole môžeš robiť, lebo na masmédiálnu komunikáciu potrebuješ vraj prax, marketingu tam teda veľa nemáš a do toho vám hodili informatiku a psychológiu? Toto mi príde ako umelo vytvorený odbor, aby si mohli na študentoch viac zarobiť. Niečo ako psychológia alebo sociálna práca s tým rozdielom, že na tých odboroch by si aspoň jasne vedela, kde sa môžeš po škole uplatniť. Ale ak ti mám pravdu povedať, pokiaľ chceš titul len aby si mala titul, tak školu si si vybrala dobrú, lebo očividne tam nič nerobíte a máš to ľahko odchodené štúdium. Keď si porovnáš našu UK alebo Majkine editorstvo na UKF, to je iná káva, a to NR tiež nepatrí medzi tie lepšie vysoké školy.
    Ak ale nechceš ísť na vysokú celkovo, tak je to podľa mňa zbytočná strata času. Na druhej strane, bez vysokej sa teraz veľmi nehneš, na to musíš byť fakt šikovná, priebojná a mať trochu konexie. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ten môj odbor je že mix masmédii a marketingu a v angličtine. Informatika nám má dať základy Photoshopu a psychológia... bohvie. Zatiaľ sme riešili maximálne tak to, aké stereotypy mužov a žien podsúvajú ľuďom média.
      Na druhej strane, môže to byť aj horšie. Mohla som študovať takú filozofiu či estetiku a to sú už riadne zbytočné a neuplatniteľné odbory podľa mňa.
      Uvidím, čo bude. Na druhej strane, toľko absolventov vysokých škôl sa tiež veľmi nehne a vôbec im nepomáha, že majú nejaký titul.

      Odstrániť
    2. Simona, reagujem na tvoj komentár, pretože som sa dočítala, že poznáš nejakú Majku, čo chodí na Editorstvo :) Čože naň hovorí? Pretože ja som v poslednom ročníku a nikto mi neverí, keď sa sťažujem, že tam je vážne na šľaktrafenie veľa roboty :D Ako dobre, veľa závisí aj od toho, kto zrovna v ten rok daný predmet vyučuje, ale pointa je rovnaká... niekedy ozaj treba zaťať zuby a makať, makať, makať.

      Odstrániť
    3. Jop sťažuje sa dosť a ani sa jej nečudujem. Akože ja som mala na UK tiež veľa roboty, tiež som nadávala, ale ona to má podľa mňa ťažšie, lebo im pomaly ani nepovedia, čo majú robiť a dávajú im také roboty, že to sa len dívam, že na čo to robia. :/

      Odstrániť
  3. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť