Stránky

piatok, 11. augusta 2017

Ďalšia kapitola môjho života sa začne... vo Švédsku.

Tento článok som chcela napísať už tak týždeň. Lenže momentálne mám obrovské množstvo vybavovačiek za krátku dobu. 
Začnem od začiatku. 

Posledný článok tu bol v máji, kedy som písala o svojom rozhodnutí odísť z vysokej školy. K tomu sa ale logicky viazal fakt, že si musím nájsť prácu. Pri každom pozeraní Profesie som takmer revala a mala úplnú depku. Že nič neviem, že nemám žiadnu prax a skončím tak v Tescu za pokladňou. A ja chcem od života viac.

Až som tam napokon zúfalo prešla do kolonky Zahraničie a našla som tam, že jedna kozmeticka firma hľadá predavačov... do Švédska. Keďže som bola v stave v akom som bola, len tak som tam životopis poslala, že za pokus nič nedám. 

A tak som absolvovala prvý pohovor cez Skype s takou milou tetou so Švédska a o dva dni na to nasledoval druhý, kde mi poslali informácie o dvoch produktoch a ja som sa to mala naučiť a potom s ňou spraviť taký role play, že si vyskúšam predaj. 
Šok číslo jedna: V sobotu mi volali, že ma vzali.
Šok číslo dva: Otázka, či by som mohla nastúpiť už koncom tohoto týždňa alebo začiatkom budúceho. 

streda, 17. mája 2017

Končím so školou.

Po istom čase oživujem tento blog, pretože po dlhej dobe sa stalo niečo, o čom naozaj stojí za to urobiť článok. Dnes som učinila rozhodnutie, ktoré mi zmení celý doterajší život.

Ako zrejme viete, v septembri som nastúpila na FMK do Trnavy, odbor Vzťahy s médiami, teda Media relations. Mix médií a marketingu, navyše v angličtine, osobne mi to znelo naozaj lákavo. Na strednej som mala predmet Masmediálna komunikácia, tá ma bavila a tu som sa tešila, že si vďaka škole ešte aj angličtinu zlepším. 
Veci však nevychádzajú veľmi tak, ako si človek predstavuje.

Neviem, ktorý z pedagógov to bol, ale niekto nám spomínal, že je veľmi málo učiteľov na našej fakulte, ktorí sú ochotní vyučovať v angličtine. To je prvý kameň úrazu. Tým pádom sme dostali divnú zmes predmetov z každého niečo, ktoré učia učitelia, ktorí sú ochotní v tej angličtine učiť. Lenže, ešte aj mnohí z nich po anglicky nevedia. Viacerí sa učili tú angličtinu sami a ich výslovnosť je mnohokrát strašná. Snaha sa cení, ale pri blood prečítanej ako blud som už mala dosť aj ja, čo som sa to snažila neriešiť toľko, ako pár iných spolužiakov. Takto si tú angličtinu proste veľmi človek nezlepší. Nehovoriac o tom, že predovšetkým v prvom semestri som mala pocit, že z nej viem čoraz menej.